Róbert Gálik: „Tréner by mal byť sám sebou a mať cit pre deti."

Je trénerom 8HT a na to, aby sa stal hokejovým trénerom ho museli rok prehovárať, no teraz by už  nemenil. Svoj voľný čas najradšej trávi ako domáci kutil v záhrade, a aby toho nebolo málo, je školníkom na Základnej škole s Materskou školou Pavla Demitru. Hovoríme o Róbertovi Gálikovi, ktorého vám v dnešnom rozhovore predstavíme a vy sa o ňom budete môcť dozvedieť niečo viac.

Cesta k trénovaniu každého z našich mládežníckych trénerov je vždy veľmi zaujímavá, a tak sme ako prvé chceli vedieť, aké chodníčky doviedli k tomuto povolaniu pána trénera Gálika. „K trénovaniu som sa dostal pred 13. rokmi, pretože môj syn začal hrať hokej. Ja som sa vyskytol na štadióne a pán tréner Vojtáš ma rok prehováral, aby som sa na to dal a začal s trénovaním. Asi prehováral veľmi dobre lebo nakoniec som predsa len začal študovať a spravil som si trénerské skúšky,“ ozrejmil, čo ho priviedlo k mládeži a trénovaniu.

Nezostalo to len pri trénovaní a našiel aj ďalšie odvetvie, v ktorom pracuje v prostredí medzi deťmi. Je školníkom na ZŠ s MŠ Pavla Demitru a na svojich zverencov tak môže dohliadať aj priamo v škole. „Hlavne pani učiteľky ma prosia, aby som ich usmernil, keď neposlúchajú a vystrkujú rožky. Vždy prídu za mnou, aby som im pohrozil, že pokiaľ nebudú dosahovať dobré výsledky v škole, tak tréner im dá zabrať na tréningu,“ priznal so smiechom.

Práca s deťmi nie je jednoduchá a ako sme už v minulých rozhovoroch spomínali, nesie so sebou veľa zodpovednosti. Každý tréner má svoje zásady, podľa ktorých sa riadi a vie čo je u detí účinné. Kľúč k úspechu vidí tréner Gálik v prirodzenosti a v tom, že pre každého trénera by mala byť táto práca prioritou.  „Človek by mal byt sám sebou, a mať cit pre deti. Taktiež by sa nemalo stávať, že sa  tréning presunie preto, že tréner nemohol prísť, pretože mal iné povinnosti. Naozaj pre to trénovanie dnes je najdôležitejšie aby bol tréner zodpovedný, aby aj on dodržiaval to, čo chce od detí, a aby tým pádom boli všetci na jednej lodi,“ zamyslel sa nad zásadami, ktorých sa ako tréner drží.

Nie je to vždy len o vážnosti a zodpovednosti, každá práca prináša aj vtipné príhody a pán tréner si spomenul na jednu zo sústredenia. „Keď sme raz boli na sústredení, bolo tam jedno 11-ročné dieťa, ktoré niečo takéto zažívalo prvýkrát. Večer začal plakať, že chce ísť domov, a keď sme zavolali rodičom, priznal sa im, že je to preto, lebo sa bojí spať sám. Tak to nakoniec dopadlo tak, že som sa rodičom ponúkol, že prvú noc s ním prespím na izbe ja. Takže prvú noc spal pri mne a ďalšiu už to zvládol a spal sám, vtedy som sa zahral na pestúnku,“ vyrozprával so smiechom svoj zážitok.  :D

Pán tréner Gálik má pod svojimi krídlami budúcich hokejistov, ktorí spadajú do kategórie 8HT, vyzdvihnúť by ich vedel hlavne v práci navyše, vo svojom voľnom čase. „Mám aj šikovné deti, na ktorých vidno, že robia veci aj pomimo tréningov,“ zamyslel sa a pokračoval, „naozaj zoberú hokejku a idú si strieľať s kamarátmi alebo hrať futbal. A z toho vyplýva že aj v tom hokejovom kolektíve patria medzi tých najlepších.“ Ich všeobecnú pripravenosť vidí ako základ k úspešnému budovaniu profesionálnej hokejovej kariéry. „Keďže sú to ešte len 13-ročné deti, všeobecná pripravenosť je podľa môjho názoru najdôležitejšia. Pretože, aby sme tie deti mohli niečo hokejovo naučiť, musia byť patrične pripravené. Ja si dávam záležať na tom, aby pripravenosť detí bola na takej úrovni, aby mohlo dieťa aj v budúcnosti napredovať.“

Popri všetkých povinnostiach v oboch zamestnaniach, je potrebné nájsť si čas aj na oddych a relax. Ako tréner Gálik najradšej využíva svoj voľný čas, keď práve netrénuje ani nepracuje na škole? „Mám to tak rozdelené podľa ročného obdobia, keď sa dá tak idem na turistiku alebo na bicykel a samozrejme ten čas s rodinou je pre mňa tiež oddychom. Tiež som taký domáci kutil, veľa vecí robím doma sám. Relax je pre mňa aj práca v záhrade. Rád niečo budujem, staviam,“ zakončil náš rozhovor.